Výber plagátov a katalógov z fotografických výstav z konca 20. storočia prinesie do priestorov Čitárne Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach výstava Pohľad do minulosti, ktorú v rámci cyklu výstav Umenie v čitárni pripravilo Centrum kultúry Košického kraja v spolupráci s Verejnou knižnicou Jána Bocatia.
Výstava bude v priestoroch Čitárne Verejnej knižnice Jána Bocatia sprístupnená verejnosti od 16. septembra 2026 do 18. januára 2027.
Prostredníctvom zachovaných plagátov a katalógov ponúkne návštevníkom pohľad na výstavnú činnosť v oblasti fotografie na konci 20. storočia, fotografickú tvorbu aj spôsob, akým sa fotografia a kultúrne podujatia prezentovali verejnosti.
Neprofesionálna a amatérska fotografia má na Slovensku dlhú tradíciu. Už v roku 1922 vznikol v Košiciach prvý fotoklub na Slovensku a postupne sa fotografické kluby a krúžky stávali dôležitým priestorom pre ľudí, ktorí sa chceli fotografii venovať, rozvíjať svoju tvorbu a prezentovať ju na výstavách a súťažiach.
Od konca 50. rokov 20. storočia poskytoval odbornú podporu jednotlivcom a fotografickým krúžkom Osvetový ústav, dnes Národné osvetové centrum, v spolupráci s kultúrno-osvetovými zariadeniami. Záujem o prezentáciu vlastnej tvorby bol veľký a do fotografickej tvorby patrili rôzne témy – od krajiny a architektúry cez figúru až po reportážnu fotografiu.
Významné miesto v tejto oblasti má aj celoštátna postupová súťaž a výstava AMFO, ktorá sa uskutočňuje už od roku 1952. Organizátorom regionálneho kola pre Košice a Košice-okolie je v súčasnosti Centrum kultúry Košického kraja.
Výstava Pohľad do minulosti zároveň pripomína obdobie, keď bolo fotografovanie procesom, ktorý si vyžadoval trpezlivosť, sústredenie a znalosť samotného remesla. „Treba si uvedomiť fakt, že fotografovanie v minulosti nebolo o bleskovom „cvakaní“ stoviek záberov na smartfón, ale o precíznosti, trpezlivosti a remesle. Fotoaparáty boli nástrojmi, ktoré od fotografa vyžadovali znalosti a sústredenie. Každé stlačenie spúšte na fotoaparáte bolo drahé – fotografický film mal zvyčajne 24 alebo 36 záberov. Clonu, čas uzávierky či zaostrenie bolo často potrebné nastaviť manuálne. Každý záber tak bol výsledkom premysleného rozhodnutia, nie náhody. Skutočné kúzlo však začínalo až po fotografovaní. V tmavej komore, pri tlmenom červenom svetle, sa z neviditeľného obrazu postupne „rodila“ výpovedná fotografia. Bol to pomalý, takmer magický proces, v ktorom sa spájali technika, remeslo a tvorivosť.“ uviedol Michal Szenti
Práve prostredníctvom plagátov a katalógov môžeme dnes nahliadnuť nielen do sveta fotografie, ale aj do spôsobu, akým sa kultúrne a umelecké podujatia prezentovali verejnosti. Výstava tak prináša pohľad na výstavnú činnosť minulých desaťročí, premeny grafického dizajnu aj kultúrny a spoločenský kontext obdobia, z ktorého tieto materiály pochádzajú.
Materiál k výstave zapožičal Michal Szenti.
