V rámci projektu „Aj my máme talent“ sme pripravili pre znevýhodnené skupiny žiakov sériu tvorivých výtvarných workshopov. Počas ôsmich tvorivých stretnutí sme poskytli príležitosť pre deti z málo podnetného prostredia na sebarozvoj a sebapoznanie.
Cieľom projektu bolo vytvoriť priestor, kde môžeme hravou formou, cez výtvarné umenie, vypestovať v deťoch estetické cítenie a vzťah k tvorivej práci. Rozvíjať a usmerňovať ich vzťah k umeniu a k nehmotnému kultúrnemu dedičstvu. Motivovať deti z daného prostredia k systematickej práci a vytrvalosti, ktorá prináša výsledky vo forme úspechu.
Deti s rôznymi formami postihnutia (telesné, mentálne, zrakové ,sluchové, psychické) a tiež deti z marginalizovaných rómskych komunít, jednak ako príslušníci menšiny a aj sociálne znevýhodnených skupín, sú v systéme vzdelávania na inej štartovacej čiare ako deti z majoritnej skupiny. Táto nevýhoda sa odzrkadľuje prakticky vo všetkých oblastiach ich bytia.
My, ako kultúrna inštitúcia máme dosah na ich kultúrne a umelecké vzdelávania sa. Deti zo spomínaného prostredia majú nepochybne vlohy k estetickému tvoreniu, avšak z časti málo podnetné rodinné zázemie, nedostačujúce príležitosti a množstvo iných faktorov im bráni objaviť svoj talent a pracovať na ňom. Účastníci jednotlivých výtvarných dielní boli vybraní svojimi pedagógmi na základe ich prospechu, napredovania, alebo už objaveného talentu.
Proces tvorenia prebiehal pod vedením výtvarníčky a pedagogičky Mgr. Tímei Tóth, ktorá svojou sviežosťou a skúsenosťami zo školského prostredia pre špeciálne skupiny žiakov vytvorila dokonalý priestor pre zážitkové maľovanie. Druhou lektorkou bola výtvarná pedagogička Mgr. Viera Nagyová, ktorá pôsobila po celý svoj aktívny život na Základnej umeleckej škole v Moldave nad Bodvou. V súčasnosti sa venuje deťom a dospelým prostredníctvom voľnočasových workshopov, výtvarných kurzov a zážitkových maľovaní.
Spočiatku hanbliví žiaci sa nám pred očami menili na ozajstných umelcov. Nesmelé držanie štetca po prvých stretnutiach vystriedalo odvážne experimentovanie s farbami a prvé nespokojné pohľady na vlastné diela. Času bolo akosi vždy málo . Aj po vyše dvoch vyčerpávajúcich hodinách tvorenia skupinka zakaždým odchádzala s lúčením „v piatok sme tu zas“ !
Bolo nám obrovským potešením prejsť s deťmi túto obohacujúcu cestu za poznaním.
