V kresťanstve najdôležitejší sviatok cirkevného roka zasvätený vzkrieseniu Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje úzko späté s príchodom jari. Voda, zeleň, vajcia a oheň sú prastaré symboly jari. Na ne nadväzujúce zvyky mali zabezpečiť otepľovanie, zdarný začiatok i výsledok poľnohospodárskych prác a zdravie ľudí i hospodárskych zvierat. V jednotlivých regiónoch boli rozšírené rôzne zvyky, vo všetkých však dominovala očista a jedenie tradičných jedál. Veľká noc si špecifický charakter zachovala dodnes. Veľkonočná nedeľa a najmä Veľkonočný pondelok sú významnou príležitosťou na stretnutie rodiny i známych. Najmä v pondelok sa objavujú obyčajové prvky vo vinšovaní, v šibačke, polievaní a obdarúvaní, práve vtedy sa v minulosti zvykla konať aj veselá tanečná zábava (popôstna muzika).

Priniesli sme Vám krátke opisy zvykov a obyčajov, ktoré sa vyskytovali v období počas celého Veľkonočného týždňa. Na spodnej časti stránky nájdete stiahnuteľné súbory s návod na vytvorenie vintage vajíčok zdobených antikovacou technikou a inšpirácie vzorov kraslíc z celého kraja.

Kvetná nedeľa

Pôstna nedeľa – týždeň pred Veľkou nocou, ktorou sa začína veľkonočný týždeň. Podľa evanjelií v tento deň vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema, kde ho ľudia oslavovali a vítali palmovými ratolesťami. S Kvetnou nedeľou sa spája uctievanie zelených ratolestí a na omši sa svätia bahniatka. Ľudia verili, že ak takto posvätené prútiky zastrčia za povalový trám, ochránia svoj dom pred bleskom, príp. nimi šibali domáce zvieratá, aby boli zdravé a tučné, alebo ich zapichovali do prvej brázdy, aby si zabezpečili dobrú úrodu. Za búrok tieto vetvičky pálili. Typickým jedlom podávaným v Kvetnú nedeľu boli cestoviny posypané makom.

Zelený štvrtok

je smútočným dňom – spomienkou na Poslednú večeru, na ktorej Ježiš Kristus podával apoštolom chlieb a víno – symbolicky svoje telo a krv, čím ustanovil sviatok prijímania. So Zeleným štvrtkom sa spájali viaceré zvyky, ktoré súviseli s predstavou. že v tomto období sa aktivizujú nečisté a zlé sily. Najčastejším úkonom bolo robenie krížov na dvere stajní, ktoré mali zvieratá ochrániť pred strigami, a vkladanie cesnaku do stajní. Nečisté sily sa odstrašovali aj hlukom rapkáčov, s ktorými chodili po dedinách chlapci. Súčasťou zvykov typických pre Zelený štvrtok bolo varenie pôstnych zeleninových jedál, najmä prívarkov zo špenátu a šťavela.

Veľký piatok

je smútočným dňom, v ktorý bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Pre evanjelikov ide o najdôležitejší sviatok roka, katolíci, pravoslávni a gréckokatolíci museli dodržiavať prísny pôst. V ľudovej kultúre sa k Veľkému piatku viazali zvyky spojené s očistou, pretože ľudia verili v nadprirodzené vlastnosti veľkonočnej vody. Rozšírené bolo aj brodenie koní, aby boli zdravé a silné. Tečúcu vodu si ľudia naberali do fliaš a používali ju ako ochranný prostriedok proti zlým silám (napr. ju dávali do základov domu). Ak sa nedodržiaval úplný pôst, pripravovali sa pôstne jedlá. Varili sa strukoviny, jedli údené ryby a kyslá polievka. Mastilo sa ľanovým alebo konopným olejom, nie maslom a bravčovou masťou. K Veľkému piatku sa viažu rôzne pranostiky: Keď na Veľký piatok prší, bude mokré leto, ak je sucho, bude dobrá úroda.

Biela sobota

je smútočným dňom, cez ktorý Ježiš Kristus odpočíval v hrobe zabalený v bielej plachte. Cirkevným zvykom bolo rozväzovanie zvonov, aby boli pripravené osláviť Ježišovo zmŕtvychvstanie. Známe sú zvyky, v ktorých mal svoju funkciu oheň (tzv. pálenie Judáša). Pred kostolom sa v Bielu sobotu spaľovali zvyšky posvätných predmetov, kňaz posväcoval oheň, ktorým sa zapaľovala hlavná svieca. V ľudovom zvykosloví malo v tento deň svoju úlohu umývanie v potokoch alebo studničkách, ktoré malo chrániť pred chorobami. Biela sobota bola charakteristická prípravou jedál na Veľkonočnú nedeľu. Dievčatá farbili vajíčka a mládenci plietli korbáče z vŕbového prútia.

Veľkonočná nedeľa

Cirkevný sviatok oslavujúci zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý e vyvrccholením veľkonočných svatkov. Na rannej omši sa v tento deň zvykli svätiť veľkonočné jedlá, z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a veľkonočný koláč (paska). Po príchode z omše sa začala slávnostná konzumácia jedál. Obradné bolo jedenie prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby sa zabezpečila ich súdržnosť. Popoludnie sa spájalo so spievaním obradových piesní, s tancovaním kolesových tancov (chorovody) a hrami dospelých dievčat.

Veľkonočný pondelok

Posledný deň sviatkov Veľkej noci, s ktorým sa spájajú obyčaje kúpania, oblievania a šibania dievčat a žien. Cez územie Slovenska prechádza európska kultúrna hranica medzi západoeurópskym šibaním a východoeurópskym kúpaním. Magický význam šibania vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie, kúpanie a oblievanie vodou malo zasa zabezpečiť očistu, zdravie a krásu. V poslednom období oblievanie vedrami vody a kúpanie v potoku zaniklo a nahradilo ho kropenie voňavkou alebo menším množstvom vody z fľašiek a hrnčekov. V niektorých oblastiach Slovenska bolo zvykom v utorok po Veľkonočnom pondelku “odplácať” mládencom polievačku. Dievčatá a ženy mali právo oblievať chlapcov, čo sa spájalo s veselou odozvou.

Zdroj: Kliment Ondrejka – Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska
Titulná fotografia: Bruno van der Kraan