Veľká noc

Veľká noc

Veľká noc

Veľká noc

V kresťanstve najdôležitejší sviatok cirkevného roka zasvätený vzkrieseniu Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje úzko späté s príchodom jari. Voda, zeleň, vajcia a oheň sú prastaré symboly jari. Na ne nadväzujúce zvyky mali zabezpečiť otepľovanie, zdarný začiatok i výsledok poľnohospodárskych prác a zdravie ľudí i hospodárskych zvierat. V jednotlivých regiónoch boli rozšírené rôzne zvyky, vo všetkých však dominovala očista a jedenie tradičných jedál. Veľká noc si špecifický charakter zachovala dodnes. Veľkonočná nedeľa a najmä Veľkonočný pondelok sú významnou príležitosťou na stretnutie rodiny i známych. Najmä v pondelok sa objavujú obyčajové prvky vo vinšovaní, v šibačke, polievaní a obdarúvaní, práve vtedy sa v minulosti zvykla konať aj veselá tanečná zábava (popôstna muzika).

Priniesli sme Vám krátke opisy zvykov a obyčajov, ktoré sa vyskytovali v období počas celého Veľkonočného týždňa. Na spodnej časti stránky nájdete stiahnuteľné súbory s návod na vytvorenie vintage vajíčok zdobených antikovacou technikou a inšpirácie vzorov kraslíc z celého kraja.

Kvetná nedeľa

Pôstna nedeľa – týždeň pred Veľkou nocou, ktorou sa začína veľkonočný týždeň. Podľa evanjelií v tento deň vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema, kde ho ľudia oslavovali a vítali palmovými ratolesťami. S Kvetnou nedeľou sa spája uctievanie zelených ratolestí a na omši sa svätia bahniatka. Ľudia verili, že ak takto posvätené prútiky zastrčia za povalový trám, ochránia svoj dom pred bleskom, príp. nimi šibali domáce zvieratá, aby boli zdravé a tučné, alebo ich zapichovali do prvej brázdy, aby si zabezpečili dobrú úrodu. Za búrok tieto vetvičky pálili. Typickým jedlom podávaným v Kvetnú nedeľu boli cestoviny posypané makom.

Zelený štvrtok

je smútočným dňom – spomienkou na Poslednú večeru, na ktorej Ježiš Kristus podával apoštolom chlieb a víno – symbolicky svoje telo a krv, čím ustanovil sviatok prijímania. So Zeleným štvrtkom sa spájali viaceré zvyky, ktoré súviseli s predstavou. že v tomto období sa aktivizujú nečisté a zlé sily. Najčastejším úkonom bolo robenie krížov na dvere stajní, ktoré mali zvieratá ochrániť pred strigami, a vkladanie cesnaku do stajní. Nečisté sily sa odstrašovali aj hlukom rapkáčov, s ktorými chodili po dedinách chlapci. Súčasťou zvykov typických pre Zelený štvrtok bolo varenie pôstnych zeleninových jedál, najmä prívarkov zo špenátu a šťavela.

Veľký piatok

je smútočným dňom, v ktorý bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Pre evanjelikov ide o najdôležitejší sviatok roka, katolíci, pravoslávni a gréckokatolíci museli dodržiavať prísny pôst. V ľudovej kultúre sa k Veľkému piatku viazali zvyky spojené s očistou, pretože ľudia verili v nadprirodzené vlastnosti veľkonočnej vody. Rozšírené bolo aj brodenie koní, aby boli zdravé a silné. Tečúcu vodu si ľudia naberali do fliaš a používali ju ako ochranný prostriedok proti zlým silám (napr. ju dávali do základov domu). Ak sa nedodržiaval úplný pôst, pripravovali sa pôstne jedlá. Varili sa strukoviny, jedli údené ryby a kyslá polievka. Mastilo sa ľanovým alebo konopným olejom, nie maslom a bravčovou masťou. K Veľkému piatku sa viažu rôzne pranostiky: Keď na Veľký piatok prší, bude mokré leto, ak je sucho, bude dobrá úroda.

Biela sobota

je smútočným dňom, cez ktorý Ježiš Kristus odpočíval v hrobe zabalený v bielej plachte. Cirkevným zvykom bolo rozväzovanie zvonov, aby boli pripravené osláviť Ježišovo zmŕtvychvstanie. Známe sú zvyky, v ktorých mal svoju funkciu oheň (tzv. pálenie Judáša). Pred kostolom sa v Bielu sobotu spaľovali zvyšky posvätných predmetov, kňaz posväcoval oheň, ktorým sa zapaľovala hlavná svieca. V ľudovom zvykosloví malo v tento deň svoju úlohu umývanie v potokoch alebo studničkách, ktoré malo chrániť pred chorobami. Biela sobota bola charakteristická prípravou jedál na Veľkonočnú nedeľu. Dievčatá farbili vajíčka a mládenci plietli korbáče z vŕbového prútia.

Veľkonočná nedeľa

Cirkevný sviatok oslavujúci zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý e vyvrccholením veľkonočných svatkov. Na rannej omši sa v tento deň zvykli svätiť veľkonočné jedlá, z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a veľkonočný koláč (paska). Po príchode z omše sa začala slávnostná konzumácia jedál. Obradné bolo jedenie prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby sa zabezpečila ich súdržnosť. Popoludnie sa spájalo so spievaním obradových piesní, s tancovaním kolesových tancov (chorovody) a hrami dospelých dievčat.

Veľkonočný pondelok

Posledný deň sviatkov Veľkej noci, s ktorým sa spájajú obyčaje kúpania, oblievania a šibania dievčat a žien. Cez územie Slovenska prechádza európska kultúrna hranica medzi západoeurópskym šibaním a východoeurópskym kúpaním. Magický význam šibania vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie, kúpanie a oblievanie vodou malo zasa zabezpečiť očistu, zdravie a krásu. V poslednom období oblievanie vedrami vody a kúpanie v potoku zaniklo a nahradilo ho kropenie voňavkou alebo menším množstvom vody z fľašiek a hrnčekov. V niektorých oblastiach Slovenska bolo zvykom v utorok po Veľkonočnom pondelku “odplácať” mládencom polievačku. Dievčatá a ženy mali právo oblievať chlapcov, čo sa spájalo s veselou odozvou.

Zdroj: Kliment Ondrejka – Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska
Titulná fotografia: Bruno van der Kraan

Ďalšie články:

Varsói melódia / Varšavská melódia

2023. december 12-én, 18 órától a Szepsi Művelődési Központban kerül bemutatásra Leonid Zorin...

XXI. Medzinárodné stretnutie Betlehemských pastierov

XXI. Nemzetközi Betlehemes Találkozó Mindenkit sok szeretettel várunk Restére és Jánokra a...
Výsledky vyhladávania sa Vám zobrazia stlačením tlačítka "Enter" na klávesnici.